Dado, ako Dávidka familiárne voláme, s nami v podstate tancuje ešte z čias , kedy sa „váľal“ u maminky v brušku. Už vtedy intenzívne reagoval na našu hudbu. Keď začal chodiť, už tancoval. Potm zase nie a potom zase áno a tak to má dodnes. Proste Dado potrebuje mať na tanec náladu. Tú má najčastejšie však tam kde ho nikto nevidí, čo je veľká škoda, lebo Dado má tanec a hudbu už do vienka danú a teda ju má poriadne zakódovanú doslova v krvi. Tešíme sa kedy sa Dado zapojí do tanečného procesu nášho súboru intenzívnejšie:-)
